Úvod ľudia a vzťahy Chorobná žiarlivosť

Chorobná žiarlivosť

2926
0
ZDIEĽAŤ
Chorobná žiarlivosť
Chorobná žiarlivosť

Žiarlivosť je súčasťou každej osoby. Miera žiarlivosti sa ale odlišuje. Zdravé žiarlenie je súčasťou každého vzťahu a neboli by sme celkom normálny keby sme tvrdili opak. Je to obava, skrytý pocit, či je partner somnou tak ako má byť. No a chorobná žiarlivosť je už patologický jav. Takýto človek patrí na terapiu, je potrebné liečenie možno až psychiatrické. Súčasne s chorobnou žiarlivosťou sú spojené aj iné duševné poruchy. Žiarlivosť vypovedá o človeku mnoho.

Je to prejav zníženia sebaúcty, sebalásky a pochybnosti, či ja som dosť vyhovujúci pre partnera. Samozrejme dá sa povedať, že takáto reakcia je prirodzená, pretože vždy máme pocit, že musíme niečo na sebe vylepšiť, na niečom popracovať, či už sa to týka výzoru alebo správania, aj keď sú to len drobnosti. Takže čím väčšia nespokojnosť samého zo sebou, tým väčšia pravdepodobnosť zvýšenia žiarlivosti. Tí ľudia, ktorý nemajú o sebe vôbec žiadnu pochybnosť a sú dokonalí, patria do skupiny z diagnózou egoizmus.

Žiarlivosť vie priniesť do vzťahu veľmi napäté chvíle. Môže sa to prejavovať len občasnými výkyvmi nálad, či občasnými „scénami“, no v horších prípadoch to môže viesť až k ublíženiu na zdraví, vtedy by ste mali utekať od partnera ako to len ide. Žiaľ často si žena alebo muž povie, že to nejako zvládneme a budeme proti tomu bojovať. Väčšie percento to nezvládne a žiarlivosť sa stupňuje, no niekomu sa to podarí a uvedie vzťah na zdravú rovinu. Všetko to závisí od trpezlivosti partnera a hlavne od miery sebareflexie žiarlivého člena, teda či a ako si uvedomuje, že prináša do vzťahu rušivý moment.

Dá sa naučiť žiť z chorobne žiarlivým partnerom? Možno sa pýtate prečo by to niekto robil, nech radšej odíde. No nádej dokáže veľa. Ak niekto verí, že bude lepšie, tak ho ťažko presvedčíte o opaku. Chorobne žiarlivý človek dokáže vidieť ako prekážku takmer všetko, či sú to kamaráti, kamarátky, rodičia dokonca aj na vlastné deti sa dá žiarliť. Sú ženy alebo aj muži, ktorí sa naučia s tým žiť. Zvyknú si na kontrolu, neustále podozrievanie, mocenské prejavy, ataky.

Závisí to od toho, či to dokážu znášať a o tom aké sú silné resp. slabé. Ak má chorobne žiarlivá osoba emocionálny výbuch, napríklad, že vás niekde z niekým videla a vy prídete z rozumovými argumentami voči tomu, napríklad, že ste boli na inom mieste kde bolo veľa ľudí a dá sa to overiť, urobíte chybu. Chorému človekovi dáte signál o tom, že to máte perfektne premyslené a že máte dokonalé alibi. Vznikne ďalší dôvod viac žiarliť.

Žiarlivý človek je veľmi odolný voči terapiám a často sa stáva, že keď príde z terapie, postupne sa všetko vráti do pôvodného stavu. Treba veľa trpezlivosti pri liečení, či už zo strany rodiny alebo seba samého.

 

4