Rýchločítanie je jedna z vlastností, ktoré sa naozaj oplatí ovládať. Kde môžeme rýchločítanie využiť? Pri získavaní skúseností s rýchločítaním zlepšujeme a teda trénujeme svoj mozog. Pomôže vám to lepšie sa učiť a efektívne čítať knihy. Ak prečítate za rok jednu dve knihy, pri ovládaní rýchločítania sa pripravte minimálne na trojnásobok. Samozrejme, takmer každú jednu činnosť sprevádza určitá história a opradené mýty, ktoré kolujú v žilách takmer každého laika. Aké to sú?
- Mýtus: Nefunguje je to len trik
Čo sa týka tohto mýtu, môžeme s istotou povedať, že sa k nemu prikláňa takmer každý neznalec. Uznávame, že rýchločítanie môže znieť trochu pochybne, ale ak sa zapletiete do témy a overíte si určité fakty ihneď pochopíte o čo v rýchločítaní ide.
Presvedčiť ťa o opaku môžu životopisy či výpovede najznámejších rýchločitateľov medzi ktorých môžeme zaradiť Theodor Roosevelt, John Stuart Mill, Tony Buzan, Kim Peek, Franklin D. Roosevelt, Tony Buzan. Ďalším významným človekom je aj John F. Kennedy.
- Mýtus: Neodporúča sa použitie pri cudzojazyčných knihách
Zle, zle, zle! Práve tu je rýchločítanie azda najlepšou voľbou ako si cudzí jazyk osvojiť pomocou čítania! Čo sa týka cudzojazyčných kníh a ich čítania, ide o to aby si textu porozumel. Nie o to, aby si sa naučil milión päť slovíčok. Začneš si spájať frázy, budeš vedieť lepšie zostavovať vety. Je to skrátka skvelý začiatok pre začiatočníkov, ktorý ako tak chápu významom viet. Pointa je to, o čo kráča v tomto prípade.
- Mýtus: Detaily
V tomto mýte sa zameriame hlavne na detaily. Dosť veľa ľudí si myslí, že vďaka rýchločítaniu budú vedieť všetky detaily, vnímať ich jasnejšie.
Áno je pravda, že sa naučíte kvalitne si domýšľať a spájať určité súvislosti, avšak nieje nikde napísané že budete poznať všetky detaily okolo príbehu . Ako sme písali vyššie.. . Ide o pointu, nie detaily.
Čo sa týka týchto mýtov, sú jednými z najčastejších s ktorými sa väčšina začínajúcich ale i pokročilých rýchločitateľov môže stretnúť. Ako sme spomínali v úvode, rýchločítanie nieje dňová záležitosť. Jej súčasťou sú aj určite levely, ktoré si môžeme aj sami odsledovať.
Prvým levelom je stav, kedy takmer ničomu nerozumieme. Tápame v tme, máme problém s čítaním vduchu či sa vraciame k slovám, ktorým sme nepochopili či zle prečítali. Snažíme sa opraviť. ZLE! Toto je časť cesty, kedy sa väčšina nádejných čitateľov rozdelí na dve skupiny. Na skupiny, ktoré tento prirodzený úspech neodradil a na skupinu, pre ktorú začalo byť rýchločítanie nezaujímavé na základe ich vlastnej ,(a mimochodom úplne prirodzenej), nevedomosti.
Druhým levelom je level, kedy začíname vnímať a domýšľať si lepšie, kvalitnejšie. Zásobujeme svoju predstavu a v konečnom dôsledku to výjde podľa predstáv, či používame synonymá slov, ktoré sme vynechali. ( Je to prvé začiatočné slovo a posledné). Tu už zaúraduje kus motivácie z pokroku ktorý je nielen cítiteľný. Väčšinu ľudí to začne baviť viac, hľadajú viac spôsobom vytvárajú si doslovnú a pre informáciu, naozaj neškodnú, závislosť, ktorá na rozdiel od ostatných bude život uľahčovať a nie zhoršovať.
Poslednou fázou je rýchločitateľ v pravom slovazmysle. Ide o človeka, ktorý sa nezastavuje, nečíta si v duchu a vie si domyslieť správne a a aby to do deja zapadalo čo najprirodzenejšie.
Rýchločítanie bolo odjakživa pokladané za výsadu vzdelaných a v dnešnej dobe, aj patrične úspešných ľudí. Odporúčame každému zúfalému študentovi. Možno čo to do maturity natrénujete! Veľa šťastia!
